TREXIMA na HR online summite

Covid a s ním súvisiaca kríza prinútila personalistov zmeniť procesy, postupy, formy komunikácie a mnohé ďalšie veci. V personalistike sa všetko otočilo o 180°. Hospodárske noviny pripravili pre personalistov HR online samit, ktorý sa konal 28.5. a TREXIMA bola pritom. Medzi panelistami bol náš kolega Jozef Krabáč, ktorý ma v TREXIME za sebou realizáciu projektov zameraných na výskum zamestnaní, pracovných podmienok, optimalizáciu odmeňovania, mzdový benchmark, produktivitu práce, tvorbu firemných katalógov, hodnotenie uplatnenia absolventov na trhu práce, sociálnemu dialógu. Ďalšími spíkrami boli Peter Kremský, predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Peter Devínsky advokát, Schönherr Rechtsanwälte GmbHa a Peter Lackó, HR manažér, BILLA, s.r.o.

Témy sumitu sa zameriavali na opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na eliminovanie nákladov a negatívnych dôsledkov krízy, prezentované boli reálne čísla a štatistiky dosahov koronavírusu na trh práce a v neposlednom rade predstavenie legislatívnych zmien, na ktoré sa musí pripraviť každé personálne oddelenie.

Jozef Krabáč uviedol, že zamestnávatelia zažili ťažké obdobie, museli prijímať závažné rozhodnutia, ktoré priniesli náhle organizačné zmeny a  masové prepúšťanie  s negatívnymi dopadmi na ekonomiku. V mesiaci apríl pribudlo do evidencie nezamestnaných 30 000 osôb, čo bude znamenať nápor na aktívne opatrenia na trhu práce. Napriek pretrvávajúcim obavám s predlženia krízy sa trh práce rozbieha a na stránke www.istp.sk bol zaznamenaný rast počtu voľných pracovných miest.

Spíkri zhodnotili stav trhu práce pred, počas a po korone. Peter Lackó uviedol, že maloobchod počas krízy sledoval masívne zmeny správania sa spotrebiteľov, ktorým sa musel týždenne flexibilne prispôsobovať. Zamestnanci boli pod veľkým tlakom, potrebovali odd ych po náročných dňoch. Asi pätina zamestnancov čerpala OČR, maloobchod využil externistov a spoluprácu firiem, ktoré zatvárali prevádzky, ale udržiavali zamestnanosť a ponúkli svojich zamestnancov na toto prechodné obdobie. Často sa využíval inštitút dohody o vykonaní práce.

Podľa Petra Devínskeho bol zákonník práce na Slovensku viac stavaný na dobré časy, v prípade krízy bol menej flexibilný. Príkladom bola nutná aplikácia homeoffice a jeho úprava v zákonníku práce. Problematické bolo jednosmerné skracovanie času, dodržiavanie BOZP a uznávanie úrazov počas práce formou homeoffice, prekážky na strane zamestnávateľa a pod. Uviedol, že aj hromadné prepúšťania sú komplikáciou, ak nemá zamestnávateľ odborovú organizáciu. V tejto súvislosti Jozef Krabáč uviedol, že kríza nás prinútila vážnejšie sa zaoberať flexibilnejšími formami zamestnávania, rozsiahlejším využitím skrátených úväzkov a pod. Aj tento proces by sa mal zjednodušiť. P. Kremský potvrdil záujem Vlády SR zjednodušiť a zákonník práce a prispôsobiť ho trhu práce v 21. storočí.

Peter Kremský uviedol, že oživovanie ekonomiky je zatiaľ veľmi pozvoľné a ľudia potrebujú čas na oživenie svojich návykov v nákupoch, ktoré sú nevyhnutné na oživenie spotreby. Myslí si, že dopyt po pracovnej sile bude rásť, ale budú aj stále ohrozené odvetia. Najväčšie ohrozenia vidí v priemysle. Kurzarbeit je podľa neho dobrá nástroj a teší sa jeho trvalému zavedeniu. Obáva s nárastu nezamestnanosti absolventov, ktorí budú pociťovať beznádej na trhu práce. Peter Kremský uviedol, že kríza preverila aj funkčnosť štátnych inštitúcií, odhalila slabiny systému a je nutné prijímať manažérske rozhodnutia na zlepšenie ich fungovania.

Prepúšťanie sa ešte neskončilo, zamestnávatelia budú aj naďalej bojovať s dôsledkami krízy, vzhľadom aj na previazanosť našej ekonomiky na zahraničné trhy. Spíkri odhadujú pretrvanie prepúšťania až do roku 2021. Najohrozenejšími odvetviami sú podľa spíkrov priemysel všeobecne a cestovný ruch.

Vláda SR ešte pripravuje opatrenia, stále je čo zlepšovať uviedol Kremský. Tieto opatrenia nebudú len vo väzbe na koronu, ale aj na zlepšenie podnikateľského prostredia. Pôjde najmä o zefektívnenie procesov v štátnej správe, ktoré by mali podnikateľom zjednodušiť podnikanie a vytvoriť im priestor na inovácie.

Spíkri otvorili aj tému kvality prípravy mladých ľudí pre trh práce. P. Lackó uviedol, že duálny systém je osožný, ale ešte sa ho na Slovensku iba učíme. Kľúčom je pre neho návrat k tradičným hodnotám detí a rodičov, to znamená vážiť si vzdelanie, prácu, chcieť pracovať, byť usilovný, vnímať vlastný potenciál. P. Krabáč upozornil na fakt, že tento rok príde 45 000 absolventov na trh práce, z ktorých väčšina skončí v evidencii úradov práce. Tu je na mieste aplikovať opatrenia, ktoré pomôžu získať mladým ľuďom pracovné návyky.

Otvorená bola aj téma minimálnej mzdy. Kremský uviedol, že je dôležité, aby nebola minimálna mzda určovaná štátom, myslí si, že za rovnakú prácu by mal dostať rovnakú mzdu človek bez ohľadu, v ktorom regióne pracuje. Dôležité podľa neho je odstraňovanie čiernej práce, ktorá deformuje trh a ohrozuje ľudí v budúcnosti. Na prijímanie opatrení v tejto oblasti musí byť koaličná zhoda. P. Lackó uviedol, že pri minimálnej mzde robia problémy najmä stupne náročnosti práce, kde sa hranica minimálnej mzdy výrazne líši. Kremský na stupne náročnosti uviedol, že sú pre trh práce komplikáciou, k čomu sa pripojil aj p. Lackó. P. Krabáč sa domnieva, že minimálna mzda bude na Slovensku rásť.

Spíkri sa zhodli, že koronakríza mala ale aj pozitívne dopady, a to napr. mnohé firmy zrýchlili digitalizáciu a preniesli tradičný beh a firemnú komunikáciu firmy na online platformy. Slovenská ekonomika by sa mala rozvíjať rovnomerne, venovať pozornosť rozvoju obchodu, služieb, rozvíjať inovácie a tým rozširovať našu konkurencieschopnosť. Perspektívou môže byť pre Slovensko aj návrat cudzincov. V budúcnosti je však potrebné venovať skvalitňovaniu systému vzdelávania a smerovania žiakov na perspektívne odbory vzdelávania. Pomôckou pre mladých ľudí a ich rodičov môžu byť webové stránky www.trendyprace.sk a www.uplatnenie.sk.