Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore IKT v horizonte roku 2030

Na Slovensku by podľa údajov OECD v nasledujúcich rokoch mohla byť ohrozená približne tretina súčasných pracovných pozícií. Predchádzajúcej generácii zručnosti získané v škole vystačili na 26 rokov. Teraz je to len na 4,5 roka. Predpokladá sa, že 65 % detí ktoré nastúpili do základných škôl pred rokom 2022 bude vykonávať povolania, ktoré dnes ešte neexistujú a na ktoré ich súčasný vzdelávací systém zatiaľ nedokáže pripraviť. 

Charakteristika sektora

Sektor IKT je kľúčový pre rast produktivity a zabezpečenie konkurencieschopnosti našich firiem. Podiel pridanej hodnoty na celkovej produkcii predstavuje až 54 %, čo je zo súkromného sektora 2. najvyššia hodnota. IKT sektor je aj najdynamickejšie rastúcim hospodárskym odvetvím na Slovensku. Je špecifický tým, že má menšie nároky na suroviny, prevádzkové priestory a tiež menšie nároky na energie, avšak má veľmi vysoké nároky na kvalifikované ľudské zdroje. Už teraz čelí nedostatku pracovných síl a v najbližších piatich rokoch bude potrebovať doplniť na trh práce v priemere ďalších približne 3 tisíc zamestnancov ročne.  

Vzdelávanie

Súčasný vzdelávací systém však produkuje absolventov v nevyhovujúcej štruktúre a s nízkym podielom IT/STEM zameraní a špecializácií. Vzdelávací systém je zdrojovo poddimenzovaný, systémovo a obsahovo zastaraný, neschopný efektívne reagovať nielen na potreby trhu práce, ale aj potreby digitalizácie hospodárstva a spoločnosti.

Stratégia rozvoja ľudských zdrojov

V rámci Národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“, v gescii MPSVR SR, realizovaného vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje vznikla Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore IKT v horizonte roku 2030.

Obsah stratégie

Stratégia analyzuje vyššie zmienené skutočnosti a načrtáva perspektívy v rozvoji IKT so zameraním na oblasť potrebného rozvoja ľudských zdrojov. Analyzuje stav v sektore informačných technológií a telekomunikácií na základe multikriteriálnych parametrov. Obsahuje tak prehľad štruktúry vlastníctva slovenských IKT firiem a zamestnanosti, podiel tržieb, produktivitu práce v porovnaní s krajinami EÚ, výdavky na vedu, výskum a inovácie v oblasti informačných technológií a telekomunikácií a taktiež štruktúru ľudských zdrojov v sektore. Zaoberá sa aj mzdovými podmienkami, demografickými aspektmi a regionálnym rozložením zamestnancov sektora.

Inovácie a budúcnosť

Dokument prezentuje predpokladané kľúčové inovačné a technologické zmeny, vznik nových profesií, povolania, ktoré budú ovplyvnené hlavnými inovačnými trendami a tiež vplyv inovácií na aktuálne zamestnania s výhľadom do roku 2030. PESTLE analýza berie do úvahy nielen technologické, ekonomické a ekologické faktory, ale aj politické, demografické a regionálne vplyvy, ako sú postupné starnutie populácie, zmena pracovných a študijných návykov, záujem o štúdium v danom odbore, možnosti uplatnenia absolventov, a zaoberá sa aj aj otázku flexibility, či skôr zotrvačnosti vzdelávacích systémov.

Problém vzdelávania

Premena širšej ekonomiky na znalostnú a digitálne orientovanú si vyžiada masívnu transformáciu znalostí, zručností v STEM odboroch. Pri súčasnom nastavení systému vzdelávania a prípravy by sme na úrovni vysokoškolského vzdelávania museli viac než trojnásobne zvýšiť počet absolventov škôl, ktoré aktuálne pripravujú špecialistov pre sektor IKT, čo by znamenalo niekoľko násobne zvýšiť záujem o štúdium na týchto školách ako aj skokové zvýšenie študijných predpokladov stredoškolských absolventov.

To všetko pri aktuálnom nedostatku kvalifikovaných stredoškolských pedagógov vyučujúcich kľúčové predmety ako je matematika, informatika, či iné predmety v rámci STEM a zároveň pri alarmujúcom všeobecnom nedostatku záujmu o rozvoj digitálnej  gramotnosti ostatných pedagógov.

Opatrenia

Stratégia predpokladá realizáciu kľúčových systémových zmien a prístupov v príprave ľudských zdrojov s dôrazom na zvyšovanie kvality tejto prípravy. Ide predovšetkým o otvorenie vzdelávacích ciest mimo tradičný rámec poskytovania vzdelávania, zavedenie centralizovaných škálovateľných riešení napr. na báze cloudu, s podporou talentov, tak na strane pedagógov ako aj na strane študentov a žiakov a využitie tak príležitostí, ktoré ponúka online a digitálne vzdelávanie.

Bude nevyhnutné systémovo podporiť existujúcu snahu zamestnávateľov vytvárať sektorové partnerstvá a dopomôcť k budovaniu slovenského digitálneho ekosystému. Kritickým faktorom je zabezpečenie dostupnej vysokorýchlostnej konektivity a kľúčovým je zvyšovanie úrovne digitálnej gramotnosti. Pre úspešné zvládnutie procesov digitálnej transformácie bude zároveň potrebné vzdelávacie cesty otvoriť nielen mladým študentom, ale aj dospelej populácii, kde bude nevyhnutné masívne zvýšenie záujmu o celoživotné vzdelávanie a aktívny prístup ku zmene kariérnej dráhy.

Pri ohrozených zamestnaniach bude nutné transformovať systém a zabezpečiť efektívnu podporu rekvalifikácií. Strategický akčný plán vytvára cestovnú mapu opatrení s viac ako dvesto konkrétnymi aktivitami, ktoré tvoria systematický komplex riešení, aby Slovensko mohlo byť konkurencieschopné aj po roku 2030.

Na stiahnutie

Najdôležitejšie informácie zo Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v sektore informačné technológie a telekomunikácie do roku 2030 sú zhrnuté v bulletine.

Na tomto odkaze si môžete stiahnuť stratégiu rozvoja ľudských zdrojov v sektore informačné technológie a telekomunikácie do roku 2030.