Vetná syntax je viac ako gramatika a zmysel celoživotného vzdelávania je prvé, čo nás škola mala naučiť
Ak máte školopovinné deti, pravdepodobne sa vám stalo, že vás požiadali o pomoc pri učení. Pamätám si, ako moje dieťa s veľkými uplakanými očami nechápalo vetnú syntax v slovenčine, alebo nevedelo vymenovať 15 riek v Ázii. S plačom sa ma pýtalo, či sa mu budú tieto informácie niekedy v živote skutočne hodiť. Ako skúsený rodič som sa pokúsil zahrať na hrdinu a odpovedal som, že napríklad vetnú syntax využívame pri trénovaní umelej inteligencie, aby počítače vedeli analyzovať texty. To je predsa inovatívne! No keď sa dieťa odvráti, ostáva nám v mysli otázka, či sa v učive škôl naozaj nič nezmenilo od doby, keď sme my sami sedeli v školských laviciach (pred viac ako 20timi rokmi). Nechcem vás znechutiť a preto Vám musím prezradiť, že niečo sa skutočne zmenilo!
V rámci medzinárodného projektu INTRO sme v TREXIME Bratislava hľadali príklady dobrej praxe v oblasti inovatívneho prístupu ku vzdelávaniu. A našli sme ich. Napríklad na Základnej škole na ul. Sv. Michala v Leviciach využívajú o.i. virtuálnu realitu na získanie vedomostí ohľadom fauny a flóry v Afrike. Dávid Králik zase zmenil výučbu dejepisu na vzrušujúce „Escape rooms“. Tieto príklady nás však prinútia zamyslieť sa nad tým, že ak sa naše deti pripravujú na povolanie programovaním robotov, vytváraním low-code alebo no-code aplikácií, využívajú zelené technológie a cirkulárna ekonomika je ich ročníkovou témou, a teda pripravujú sa na moderný trh práce, čo robíme my – dospelí? Keď za nami prídu so žiadosťou o pomoc pri programovaní mobilnej aplikácie, ktorú pripravujú ako domácu úlohu, sme stále hrdinami? Nemali by sme aj my, dospelí, cieľavedome investovať do svojho vzdelávania?
Podľa Európskeho štatistického úradu celoživotné vzdelávanie zahŕňa všetky vzdelávacie aktivity vykonávané počas života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a kompetencie v rámci osobných, občianskych, sociálnych alebo pracovných perspektív. Zámer alebo cieľ učiť predstavuje kritický bod, ktorý odlišuje tieto vzdelávacie aktivity od iných, kultúrnych či športových aktivít. Posledné prázdniny tak nie sú tie, ktoré sú na konci formálneho vzdelávania, ale tie, kedy začína naše každodenné – celoživotné vzdelávanie.
Podľa Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv by sa celoživotného vzdelávania malo zúčastňovať až 60 % dospelých v EÚ každý rok. Členské štáty majú tento ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2030. Aké sú teda vyhliadky do roku 2030? Momentálne najúspešnejšie krajiny EÚ dosahujú mieru účasti dospelých (25r.-64r.) na vzdelávaní na úrovni približne 30 %. Tieto krajiny však plánujú svoje úsilie vo vzdelávaní dospelých zdvojnásobiť. Ambiciózne? Podľa nás áno, ale nie nereálne. No viac ako 10 násobne väčšie zapojenie dospelej populácie do celoživotného vzdelávania, ktoré potrebuje na dosiahnutie národných cieľov zrealizovať Slovensko, je skutočná výzva. Slovensko totiž aktuálne zastáva posledné priečky v rebríčku percenta účasti dospelej populácie na vzdelávaní s aktuálnou mierou zapojenia pod 5 %. Prekonanie tejto výzvy si vyžaduje transformáciu vzdelávacích možností a metód a taktiež rozšírenie vedomostí a zručností poskytovateľov vzdelávania.
Takto masívne vzdelávanie vyžaduje pretransformovať lokálne vzdelávacie aktivity do digitálneho prostredia. Práve digitalizácia je podľa výstupov projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, ktorý sme realizovali v spoločnosti TREXIMA Bratislava, predpokladom až 60% všetkých zmien vedomostí a zručností poskytovateľov vzdelávania. Ak opomenieme využívanie mobilných zariadení vo vzdelávaní, ktoré sa podieľajú na každej desiatej zmene, tak skoro tretina zručností a vedomostí ktoré poskytovatelia vzdelávania potrebujú nadobudnúť, budú ovplyvnené inováciami v podobe zručností a vedomostí pre využitie otvorených vzdelávacích možností (11 %), poskytovanie online vzdelávania a využívaním digitálnej komunikácie vo vzdelávaní (9 %), využitia elektronických kníh (7 %) a pre využitie hromadných online vzdelávacích aktivít (4 %).
Pripravovať naše deti na povolania budúcnosti a zameriavať sa na transformáciu vzdelávacieho systému je rozhodne potrebné, ale nesmieme zabudnúť na nás, dospelých. Preto si položte úprimnú otázku… Ako ste na tom vy? Kedy ste sa naposledy cielene vzdelávali? Pripravujú sa zamestnanci v rámci Vašej firmy na výzvy budúcnosti? A majú pracovníci rozvoja ľudských zdrojov vôbec potrebné vedomosti a zručnosti na to, aby takéto výzvy zvládli? Inovácie prenikajú do každej oblasti, vrátane tejto a je na nás, aby sme sa prispôsobili novým výzvam.
Viac informácií: Martin Gymerský I Mobil: 0948 411 744 I Email: [email protected]