Ako vyzerá textilný priemysel v čase pandémie

Bratislava – Textilný a odevný priemysel je jeden z najviac znečisťujúcich priemyslov na svete. Je náročný na zdroje s významnými dosahmi na klímu a životné prostredie. V Európskej únii je výroba textilu štvrtou najzaťažujúcejšou kategóriou, čo sa týka použitia primárnych surovín či vody, a piatou v rámci emisií skleníkových plynov. „Negatívnym faktom je aj to, že len menej ako jedno percento všetkého textilu na celom svete sa recykluje,“ vysvetľuje Malvína Dudášová, analytička dátovej spoločnosti Trexima Bratislava.

Dosah na životné prostredie

Znečisťovanie životného prostredia v rámci textilného a odevného priemyslu je prítomné počas celého životného cyklu produktu – od získavania surovín a výroby vlákien cez farbenie, tkanie, strihanie a šitie až po výrobu, používanie a likvidáciu produktu. Nedostatok vody, znehodnotenie pôdy, vysoké emisie skleníkových plynov – všetky tieto problémy sa právom spájajú aj s textilom a odevmi.

Ak sa v rámci súčasných procesov výroby nič nezmení, predpokladá sa, že do roku 2030 môže množstvo vyprodukovaného oxidu uhličitého za rok stúpnuť na 2 800 miliónov ton a do roku 2050 môže svetový módny priemysel spotrebovať viac ako 26 percent z celkovej uhlíkovej zásoby. „Pomôcť minimalizovať negatívny environmentálny vplyv môže vytvorenie funkčného cirkulárneho systému,“ približuje Dudášová zo spoločnosti Trexima Bratislava. Aby sa negatívny environmentálny vplyv minimalizoval, je potrebné zmeniť najskôr spôsob navrhovania produktov.

Covid zasiahol fabriky aj na Slovensku

Svetový textilný a odevný priemysel sa pre pandémiu dostal pod väčší tlak. Na určité obdobia museli veľké textilné a odevné podniky zastaviť výrobu, nákupné centrá sa striedavo zatvárali a otvárali. Tieto zmeny pocítili nielen dodávatelia, ale aj zamestnanci. Mnohí prišli o svoje príjmy, či dokonca prácu.

Aj podniky na Slovensku boli postavené pred ťažkú situáciu. Dosah pandémie sa prejavil najmä v rušení objednávok. Aby sa nemusela výroba úplne zastaviť, mnohé podniky sa zamerali na výrobu ochranných pomôcok, hlavne rúšok. „Pandémia tak prinútila firmy improvizovať a flexibilne reagovať na aktuálnu situáciu a požiadavky trhu,“ hovorí Dudášová zo spoločnosti Trexima Bratislava.

Obdobie pandémie preverilo a stále preveruje limity podnikov v tomto sektore. Odhalili sa ich silné a slabé stránky, vďaka čomu sa môžu pripraviť na to, ako v budúcnosti riešiť práve svoje slabé stránky – napríklad závislosť od konkrétnych odberateľov, zraniteľnosť v dodávateľskom reťazci. Potrebná je aj dôkladná analýza, ako bude cieľový trh vyzerať po skončení pandémie a v čom sa zmení natrvalo.