Digitálna transformácia – pasca alebo príležitosť?
Slovenská republika má svoju Stratégiu digitálnej transformácie do roku 2030, v ktorej sa predpokladá transformácia industriálnej spoločnosti na informačnú. Tomuto cieľu je nutné prispôsobiť jednotlivé politiky, stanoviť priority, nastaviť regulačné, ako aj nelegislatívne opatrenia a veriť, že budeme mať pevne v rukách digitálnu transformáciu. Tá bude významným spôsobom vplývať na všetkých občanov, štátnu správu, územnú samosprávu a samozrejme tiež na podnikateľské prostredie. Digitálna transformácia je aj prioritou Plánu obnovy a odolnosti Slovenska s alokáciou 21 % rozpočtu (1,33 miliardy EUR). Kľúčovými prioritami sú štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, digitálna ekonomika, rýchly internet, výskum, inovácie, aj investície do vzdelávania v tejto oblasti. Sme na to pripravení? Zvládneme to? Budeme konkurencieschopní? Dinosaury vyhynuli, lebo sa nedokázali prispôsobiť meniacemu sa prostrediu. Čo nám teda prinesie éra digitalizácie?
Predbehli nás Maďari
Európska komisia od roku 2014 monitoruje digitálny pokrok členských štátov a každoročne vydáva správy Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Správy obsahujú profily jednotlivých krajín, ktoré pomáhajú členským štátom určiť oblasti pre prioritné opatrenia a tiež tematické kapitoly analyzujúce kľúčové oblasti digitálnej politiky na úrovni EÚ. Index DESI zoraďuje členské štáty podľa úrovne ich digitalizácie a analyzuje ich relatívny pokrok za posledných päť rokov s ohľadom na ich východiskovú úroveň. V hodnotení 2022 skončilo Slovensko medzi krajinami EU 27 na piatom mieste, ale od konca. Oproti roku 2021 sme si pohoršili o jednu priečku. Predbehli nás Maďari. Základné digitálne zručnosti má 55 % Slovákov, čo je mierne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 54 %. Podiel odborníkov na oblasť informačných a komunikačných technológií (IKT) z celkového počtu zamestnancov je 4,2 %, čo je tesne pod priemerom EÚ (4,3 %). Šestnásť percent odborníkov na oblasť IKT tvoria ženy, priemer EÚ je 19 %. Skóre Slovenska v oblasti elektronického obchodu sa znížilo: online predáva 13 % malých a stredných podnikov (MSP) v porovnaní so 17 % v roku 2020. V roku 2020 využívalo elektronické faktúry 16 % slovenských podnikov v porovnaní s 32 % v EÚ. Slovensko sa nachádza pod priemerom EÚ aj v rámci ukazovateľov v oblasti digitálnych verejných služieb.
80 % Slovákov by malo mať aspoň základné digitálne zručnosti
Na úrovni EÚ usmerňuje digitálnu transformáciu politický program Digitálne desaťročie s konkrétnymi cieľmi do roku 2030. V rámci ľudského kapitálu by malo až 80% populácie dosiahnuť aspoň základné digitálne zručnosti. V súčasnosti je tento ukazovateľ na Slovensku na úrovni 55 %. Ak to na Slovensku myslíme vážne s prioritami prechodu na digitálnu ekonomiku, máme pred sebou veľké výzvy nielen investičné, ale aj technologické a najmä v oblasti nadobúdania a rozvoja digitálnych zručností občanov. Ukazuje sa významná potreba posilnenia digitálnych kompetencií detí, študentov, ale aj pedagógov v celom systéme celoživotného vzdelávania. Podporu na získanie a rozvoj digitálnych zručností budú potrebovať aj zamestnanci, uchádzači o zamestnanie a veľká časť seniorov.
Strácame zásobu technicky vzdelaných absolventov
Úspech našej digitálnej transformácie bude priamo úmerný práci s talentom a investíciám do kvality vzdelávania. Nositeľmi digitálnej transformácie budú najmä absolventi odborov vzdelania v oblasti IKT, matematiky, technológií, štatistiky a prírodných vied. Podľa Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v miere absolventov STEM k najslabším v EÚ. Zároveň sme zaznamenali najvýraznejší pokles absolventov technického vzdelania. Na tisíc obyvateľov vo veku 20 až 29 rokov pripadá na Slovensku 13 absolventov STEM. Nižšiu mieru v EÚ majú len tri krajiny so špecifickými geografickými či vzdelávacími podmienkami (Cyprus, Malta, Luxembursko). Pred desiatimi rokmi bolo Slovensko s 18 absolventmi STEM približne na úrovni Nemecka. Slovensko tak stráca zásobu absolventov technických odborov, potrebných pri automatizácii a digitalizácii, teda pri základných predpokladoch prechodu na digitálnu ekonomiku, rastu produktivity a konkurencieschopnosti. Zlú východiskovú situáciu umocňuje aj zvyšujúce sa percento mladých ľudí odchádzajúcich za štúdiom alebo prácou do zahraničia. Vysoký podiel odchodu majú najmä stredoškolskí absolventi (22 %), ktorí dosiahli vynikajúce výsledky z maturity z matematiky (viac ako 50 % z 10% tých najúspešnejších).
Poznanie je vietor do plachiet
TREXIMA Bratislava dlhodobo vyvíja nástroje na riešenie disparít medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Na prijímanie strategických rozhodnutí a plánovanie opatrení na zabezpečenie dostatku kvalifikovanej pracovnej sily je nevyhnutné poznať skutkový stav. Práve poznanie aktuálnej štruktúry zručností a inovačného potenciálu v odvetviach s vplyvom na zmenu zručností v budúcnosti je stavebným pilierom zmeny. Následne je možné prognózovať potrebu budúceho rastu kľúčových kompetencií, resp. zručnosti v súlade s inovačným potenciálom hospodárstva. Národný projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce priniesol strategický pohľad na budúcu potrebu zručností v jednotlivých odvetviach. Väčšina dnešných zručností bude v horizonte do roku 2025 ovplyvnených inováciami, v prípade digitalizácie a jej komponentov až na úrovni 68 % všetkých zručností. Percentuálny podiel inovačných vplyvov v národnom hospodárstve napr. v rámci digitalizácie (28,5 %), smart technológií (7,3 %), umelej inteligencie (6,5 %), big data (4,8 %), internetu veci (3,5 %) a pod. má odlišné úrovne v jednotlivých odvetviach. Kým v priemysle dominuje digitalizácia spojená so zelenou ekonomikou a alternatívnymi palivami (cca 35 %), v segmente HORECA ma základná digitalizácia podiel až 56 %. Porovnanie vplyvu inovácií na zručnosti podľa sektorov je možné nájsť na www.sustavapovolani.sk.
Do zamestnania dochádza 450 tis. osôb, každý tretí do Bratislavy
Aj napríklad údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 (SODB) otvárajú bránu do poznania viacerých súvislostí s kvalifikačným potenciálom jednotlivých regiónov SR. TREXIMA Bratislava vyvinula indikátor vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne na dátach SODB, vďaka ktorému je možné komplexne zhodnotiť vzdelanostnú úroveň rôznych skupín osôb a vzájomne ich porovnávať.
V dôsledku výrazných ekonomických rozdielov medzi regiónmi sú občania často nútení hľadať si prácu aj mimo hraníc svojho okresu. Každý štvrtý zamestnanec na Slovensku býva v inom okrese ako pracuje. Pokiaľ sa osoba rozhodne „obetovať“ pohodlie domova, hľadá si čo možno najlepšie uplatnenie. Z týchto dôvodov až 60 % dochádzajúcich prichádza do významných ekonomických centier. Konkrétne v Bratislave pracuje 31 % zo všetkých dochádzajúcich, v Košiciach 9 % a v Žiline 5 %. Nie všetky krajské mestá však pôsobia ako „gravitačné regióny“ priťahujúce pracovnú silu. Najhoršie sú na tom Trenčín a Trnava, z ktorých odchádza približne rovnaký počet osôb pracovať do iných regiónov ako prichádza. Môže za to blízkosť ešte významnejšieho centra – Bratislavy.
43 % ekonomickej výkonnosti Bratislavy tvoria osoby z iných regiónov
Tí, čo odchádzajú za prácou, sú stratou pre svoj región, nie len ľudskou, ale aj ekonomickou. Na druhej strane však zvyšujú výkonnosť iných regiónov. Vďaka špeciálne vyvinutej metodike je možné vyčísliť vplyv medziregionálneho úniku mozgov na ekonomickú výkonnosť regiónov. V Bratislave je až 43 % celkovej ekonomickej výkonnosti (vytvorenej hodnoty) tvorenej osobami z iných regiónov. Košice získavajú 30 % a Žilina 20 % ekonomickej výkonnosti vďaka mobilite pracovnej sily podľa vzdelania. Na druhej strane okresy ako Poltár, Košice – okolie, Pezinok, Senec, Gelnica strácajú viac ako 70 % svojej ekonomickej výkonnosti v dôsledku odchodu osôb pracovať do iných regiónov.
Konkurencieschopnosť sa týka každého
Pre úspešnosť Slovenska je dôležitý každý jeden podnik, organizácia, či firma prinášajúca hodnoty a podiel na digitálnej transformácii. Tím analytikov a ekonómov TREXIMA Bratislava vyvinul jedinečný produkt CompanIQ, ktorý v sebe prepája veľké množstvo dátových zdrojov syntetizovaných do analytických záverov, ktoré identifikujú silné a slabé stránky na prijímanie krokov vedúcich k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Ide o ranking podniku podľa rôznych ekonomických kategórií (napr. produkcia, pridaná hodnota, tržby, zisk, fluktuácia, mzdy, produktivita práca a ďalšie) a ich podiel na národnej, krajskej, odvetvovej i okresnej úrovni. Porovnanie sa organizácie s konkurenciou a poznanie priestoru na zlepšenie môže byť efektívnym motorom zlepšenia.
Aká je disponibilita pracovnej sily na Slovensku?
Keďže TREXIMA Bratislava nielen zbiera dáta z trhu práce, ale ich aj analyzuje a pripravuje pre sektory prognózy vývoja na trhu práce, vie kde tlačí zamestnávateľov topánka – nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. Nielenže na Slovensku klesá pôrodnosť, máme málo mladých ľudí, ktorí nám priebežne prichádzajú na trh práce, ale aj starneme. Do starobného dôchodku odchádza každoročne viac a viac osôb a tento trend bude mať fatálne dôsledky pre trh práce. Očakávame, že do roku 2050 nám na trhu práce bude chýbať až 250 000 osôb. Časť absolventov škôl sa nepripravuje pre trh práce práve v adekvátnych/uplatniteľných odboroch vzdelania a tiež tu máme dlhodobo nezamestnaných. Preto Worki prináša jedinečné spracovanie týchto dát pre zamestnávateľov vo forme barometra úspešnosti obsadenia pracovnej ponuky. Zamestnávateľovi, ktorý si vytvára inzerát na www.worki.sk vyhodnocujeme dostupné dáta v regióne o disponibilite pracovnej sily, o zamestnanosti, nezamestnanosti, mzdových podmienkach, absolventoch a pod. Na základe vyhodnotenia jeho šance na obsadenie pracovnej ponuky dostane aj praktické rady, ako si túto šancu zvýšiť. Portál Worki bol spustený v októbri a je dostupný na www.worki.sk.
Viac informácií: Lucia Lednárová Dítětová Ι Mobil: 0905 948 662 Ι Email: [email protected]