Novinky

Podpora podnikania v rámci pravidiel EÚ prostredníctvom minimálnej pomoci

Minimálna pomoc, známa aj ako pomoc de minimis, je forma pomoci, ktorú môžu členské štáty Európskej únie (EÚ) poskytovať podnikom bez potreby schválenia zo strany Európskej komisie. Táto pomoc je určená najmä, nie však výlučne, pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré ju môžu využiť na financovanie rôznych aktivít, ako sú investície, inovácie, rozvoj infraštruktúry či tvorba pracovných miest. Poskytovanie minimálnej pomoci sa v podmienkach Slovenskej republiky poskytuje na základe schémy minimálnej pomoci alebo ako minimálna pomoc ad hoc. Všetky platné a účinné schémy minimálnej pomoci môžete nájsť na webovom sídle Protimonopolného úradu SR.

EÚ stanovila limit (strop) minimálnej pomoci, aby zabránila neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Od roku 2024 je strop minimálnej pomoci zvýšený na 300 000 eur na jeden podnik počas obdobia 3 rokov predchádzajúcich poskytnutiu minimálnej pomoci v prípade všeobecného nariadenia o minimálnej pomoci (predtým to bolo 200 000 eur, resp. 100 000 eur pre pomoc pre činnosti cestnej nákladnej dopravy). Podniky pôsobiace v poľnohospodárstve, v rybolove alebo tie, ktoré poskytujú služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, majú iný limit.

Do obdobia 3 rokov sa započítava všetka poskytnutá minimálna pomoc, bez ohľadu na to, kedy došlo k reálnemu čerpaniu minimálnej pomoci.

Všetky uvedené nariadenia sú dostupné na webovom sídle koordinátora pomoci v časti Štátna pomoc, Legislatíva, Minimálna pomoc – Minimálna pomoc | Protimonopolný úrad SR.

Štátna podpora.

Prečo sú v EÚ jednotné pravidlá?

Hospodárska súťaž je kľúčovým princípom jednotného trhu EÚ. Ak by jednotlivé štáty mohli bez obmedzení podporovať svoje podniky, mohlo by to viesť k deformácii trhu a neférovým konkurenčným výhodám. Preto EÚ zaviedla prísne pravidlá, ktoré majú zabrániť tzv. „dotačným vojnám“ medzi členskými štátmi. Minimálna pomoc je výnimkou z týchto pravidiel, pretože jej výška je pomerne nízka a jej poskytovanie má len obmedzený vplyv na trh. Napriek tomu musí byť evidencia tejto pomoci transparentná a podlieha kontrolám.

Kontrola a evidencia minimálnej pomoci na Slovensku

Na Slovensku kontrolu poskytovania minimálnej pomoci zabezpečuje Protimonopolný úrad SR v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) spolu s poskytovateľmi pomoci, ako sú ministerstvá, samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú verejné zdroje. Podľa tohto zákona sú poskytovatelia pomoci, resp. vykonávatelia schémy povinní do Centrálneho registra, ktorého úlohu plní informačný systém pre evidenciu a monitorovanie pomoci (IS SEMP), povinní zaznamenávať údaje o poskytnutej minimálnej pomoci a údaje o príjemcovi pomoci v lehote do 5 pracovných dní odo dňa poskytnutia pomoci. Na to, aby podniku mohla byť poskytnutá minimálna pomoc, musí splniť podmienky uvedené v schéme a nariadeniach o minimálnej pomoci a nesmie prekročiť stanovený limit, ktorý je uvedený v každom nariadení o minimálnej pomoci.

Čo musí poskytovateľ pomoci overiť pred poskytnutím minimálnej pomoci?

Pred poskytnutím minimálnej pomoci musí poskytovateľ vykonať niekoľko kontrol:

  • Overenie limitu – preverí sa, či podnik za posledné 3 fiškálne roky už nevyčerpal maximálnu sumu pomoci.
  • Overenie „jediného podniku“ – ak je podnik súčasťou skupiny firiem s prepojeným vlastníctvom, v niektorých prípadoch sa musí pomoc posudzovať spoločne pre celú skupinu.
  • Odvetvové obmedzenia – niektoré sektory, napríklad primárna poľnohospodárska výroba, majú špecifické pravidlá alebo sú z pomoci vylúčené.

Význam minimálnej pomoci pre podnikateľské prostredie

Minimálna pomoc je kľúčovým nástrojom podpory malých a stredných podnikov, pretože umožňuje rýchle financovanie bez zbytočnej administratívnej záťaže. Často sa využíva na podporu investícií do modernizácie výroby či technológií, znižovanie nezamestnanosti prostredníctvom dotácií na nové pracovné miesta, financovanie výskumu a inovácií či podporu ekologických projektov a udržateľného rozvoja.  

Aj keď jednotlivé podniky môžu vnímať limity minimálnej pomoci ako obmedzenie, jej hlavnou výhodou je jednoduchšie získanie finančnej podpory bez dlhého schvaľovacieho procesu zo strany EÚ.

Ako slovenské podniky čerpajú minimálnu pomoc?

Za ostatné 3 roky sa poskytla minimálna pomoc pre viac ako 43 000 podnikov. Výška minimálnej pomoci dosiahla kumulatívne takmer 700 000 000 eur. Priemerná výška poskytnutej minimálnej pomoci dosiahla 8 692 eur, medián 3 955 eur. Väčšina z týchto zdrojov bola poskytnutá priamou formou – dotáciami, príspevkami, grantmi.

Spoločnosť TREXIMA Bratislava poskytuje služby v oblasti overovania oprávnenosti podnikov, ktorým môže byť poskytnutá minimálna pomoc.

V nasledujúcej tabuľke je znázornené, ako sa v ostatných 3 rokoch rozdelila minimálna pomoc medzi jednotlivé odvetvia:

Možností na využívanie minimálnej pomoci je momentálne veľa. Treba si vybrať tú, ktorá vám pomôže rozvíjať vašu hospodársku činnosť.

Koordinátor pomoci vypracoval viacero metodických usmernení, ktoré sa týkajú aj poskytovania minimálnej pomoci. Uvedené metodické usmernenia sú zverejnené na webovom sídle: Metodické usmernenia koordinátora pomoci | Protimonopolný úrad SR.

Autor: Jozef Krabáč, [email protected]