Preprogramujeme Slovensko smerom k digitálnej ekonomike?

Programovanie, v dospievaní zábava, neskôr zručnosť, dnes gramotnosť a zajtra nevyhnutnosť. Hoci si niektorí stále myslia, že digitálna transformácia ešte len príde, realita je iná. Digitálna transformácia už prebieha. A to nie len na úrovni technologických firiem, ale vidíme jej presahy do každodenného života.

Už dnes máme technológie, ktoré dovoľujú prepájať mobily napríklad s autom, chladničkou, domácim kinom, či svetlami v domácnosti. Čoraz viac každodenných vecí sa dnes dá ovládať cez aplikácie. Množstvo činností a najmä zamestnaní bude vyžadovať práve myslenie v algoritmoch. Názor, že vedieť programovať je v dnešnom digitálnom svete rovnako dôležité, ako vedieť čítať a písať sa stal realitou. Digitálna transformácia sa týka aj Slovenska a odráža sa to aj na dopyte po nových vedomostiach a zručnostiach zamestnancov.

Programovanie je trendy

Trendmi na trhu práce sa zaoberá štatisticko-výskumná spoločnosť TREXIMA Bratislava. V aktuálnej prognóze vývoja trhu práce tejto spoločnosti sú na Slovensku najviac žiadaní špecialisti v sektore informačných technológií a telekomunikácií. Ak sa nič nezmení, tak do roku 2025 bude napriek predpokladanému útlmu ekonomiky z dôvodu pandémie koronavírusu, chýbať v tomto sektore viac ako 7- tisíc IKT odborníkov a špecialistov. Keď sa pozrieme na konkrétne pozície, očakávame na Slovensku najväčší nedostatok práve programátorov.

Analýza ukazuje, že v najbližších 5-tich rokoch by bolo možné vytvoriť nové pracovné miesta pre približne 3 -tisíc programátorov. Zdá sa, že táto situácia sa na Slovensku dlhodobo nemení. V ostatných rokoch vnímame obrovský nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na tieto pozície, aj keď sa medziročne darí zvyšovať celkový počet zamestnaných programátorov. Podľa štatistík, v 1. štvrťroku roku 2020, pracovalo na pozícii programátora približne 7,5- tisíc zamestnancov a medziročný trend rastu je približne 8 percent.  

„Niečo sa zmenilo“

Ak by sme porovnali štatistiky za minulé roky, veľa zmien by sme na prvý pohľad nenašli. Počet programátorov síce rastie, ale nie dostatočne, aby pokryl potreby trhu práce a pripravil Slovensko na digitálnu transformáciu priemyslu a spoločnosti.

Z hlbšej analýzy dát vyplýva, že niečo sa predsa len v slovenskom hospodárstve mení. Mení sa štruktúra ponuky pracovných miest. Kým prognózy spoločnosti Trexima ešte minulý rok predikovali, že najviac nám budú chýbať aplikační programátori, aktuálna prognóza to už nepredpokladá. Výrazne poklesla prognóza dodatočnej potreby aplikačných programátorov a skoro o 34 percent vzrástla prognóza voľných pracovných miest pre systémových programátorov a tak najväčšia dodatočná potreba pracovných síl sa očakáva práve pri tejto pozícii. Ak by sa tieto čísla potvrdili, mohli by sme hovoriť o trende, kedy začína dochádzať k celkovej systémovej zmene.

Údaje z trhu práce tento trend medziročne aj naznačujú. Ešte v 1. štvrťroku 2019 na 1 systémového programátora pripadalo 1,25 aplikačných programátorov, ale už v 1. štvrťroku 2020 sa tento rozdiel vyrovnal. Zdá sa tak, že na Slovensku začínajú prevládať vývojári softvéru, ktorí zodpovedajú za operačné systémy, databázy, cloudové služby a rôzne aplikačné rozhrania, a teda poskytujú a vytvárajú živnú pôdu pre aplikačných programátorov, ktorí kódujú konkrétne aplikácie, ako sú účtovné, skladové či logistické programy.

Dobrá správa s prívlastkom komplikácie

To, že rastie zložitosť, prepojenosť a početnosť informačných systémov a celkovo vývoj softvéru, je dobrá správa. Je tu však jedno ale. Tieto zmeny sa prejavujú vo veľkej miere iba na strane ponuky pracovných miest pre špecialistov. Na druhej strane cítime výrazný nedostatok absolventov pre IT pozície. Slovenské vysoké školy nestíhajú produkovať „it-čkárov“. A teda to, čo by sa mohlo zdať ako dobrá správa, v skutočnosti začína mať prívlastok komplikácie.

Ak budú mať firmy nedostatok vlastných vývojárov systémov, tvorba IT nástrojov sa spomalí alebo zastaví. Nebude možné udržať tempo transformácie klasických modelov podnikania na digitálne z vlastných zdrojov. Firmy budú nútené hľadať externé riešenia. Následne hrozí, že riešenia nebudú individualizované, spoločnosti, ktoré ich aplikujú nebudú mať nad nimi dostatočnú kontrolu, budú menej dostupné a v konečnom dôsledku neposkytnú reálny rast konkurencieschopnosti.

Problémom nedostatku pracovných síl pre IT pozície sa v rámci národného projektu Sektorovo riadenými inováciami zaoberá aj Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie. Táto na Slovensku združuje významných zamestnávateľov a profesijné organizácie, ako aj partnerov zo škôl, či zástupcov štátnej správy, samosprávy a ďalších organizácií. Vývoj softvéru je podľa sektorovej rady jeden zo šiestich hlavných technologických trendov, ktoré budú mať v najbližších rokoch význam pre rozvoj zamestnanosti v IKT na Slovensku.

Rozvoj ľudského kapitálu na Slovensku by orientáciou na prípravu programátorov nabral nový rozmer. Priemerná mesačná mzda týchto profesií je dlhodobo vysoko nad celoslovenským priemerom. Štatistické zisťovania Treximy ukazujú, že v prvom štvrťroku 2020 bola priemerná mzda tvorcov aplikácií na úrovni 2130 EUR. Vývojári informačných systémov mali priemernú mzdu ešte o 10% vyššiu. To predstavuje viac ako 2-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.

Portál trendyprace.sk, ktorý sa zaoberá uplatnením absolventov na trhu práce, dlhodobo zaraďuje študijné odbory IKT (vrátane tých, kde sa pripravujú budúci programátori), medzi top 10 vysokoškolských odborov s najlepším predpokladom uplatnenia sa na trhu práce. Programátori sú len vrchol ľadovca. Ako sa ukazuje pri revízií národných štandardov zamestnaní, softvérové ​​zručnosti sa stávajú predpokladom na úspešný vstup na mnohé pracovné miesta.

Špecializovaný vývoj a kódovanie zostane dominantné pre IKT špecialistov, pribudnú však možnosti automatizovaného generovania kódu, jeho častí a  pracovníci aj na iných ako IT pozíciách budú musieť ovládať programovanie s tzv. nízkym kódom. Rozvoj softvérových zručností by určite mal prebiehať na všetkých úrovniach v spoločnosti.

DESI nás desí

Ako na tom sme a či naozaj napredujeme smerom k digitálnej dobe nám ukazuje aj Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý sumarizuje ukazovatele digitálnej výkonnosti Európy a sleduje zároveň vývoj členských štátov EÚ v digitálnej konkurencieschopnosti. V správe o stave Slovenskej republiky nachádzame jasný odkaz: „Ľudský kapitál už nie je oblasťou, v ktorej Slovensko dosahuje najlepšie výsledky. Skóre kleslo a zďaleka nedosahuje priemer EÚ. Stratégia krajiny spočíva v reforme vzdelávania a jeho prispôsobení technologickému vývoju a v lepšom vybavení žiakov zručnosťami a kompetenciami na život a prácu v digitálnej ekonomike.“

Z výsledkov indexu vyplýva, že kým stroj slovenského hospodárstva dopĺňa súčiastky v podobe IKT špecialistov a ich podiel na celkovej zamestnanosti pomaly rastie, oveľa rýchlejšie nám dochádza „materiál na ich výrobu“. Čím ďalej, tým menšia časť populácie má totiž aspoň základné digitálne zručnosti a klesáme aj v ukazovateli základných softvérových zručností.

Správa DESI pre rok 2020 pokladá za najväčší nedostatok u aktívnej pracovnej sily a obyvateľstva zručnosti na používanie softvéru ktorým sa upravuje obsah. Ak chceme konkurovať digitálnym lídrom (napríklad Fínsko), musíme na rozvoji ľudského kapitálu v oblasti digitálnych zručností pracovať celospoločensky a intenzívnejšie. Je to výzva na preprogramovanie smerovania Slovenska v záujme zachovania a podpory konkurencieschopnosti našej krajiny.