Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie žiada podporu hybridného vzdelávania
Bratislava – Jednou z kľúčových tém piateho pravidelného zasadania Sektorovej rady pre informačné technológie a telekomunikácie (“Sektorová rada”), ktoré sa uskutočnilo vo virtuálnom priestore dňa 9.9.2020, bola téma hybridného vzdelávania na Slovensku. Členovia Sektorovej rady vyjadrili podporu iniciatívam, ktoré by viedli k umožneniu kombinovanej/zmiešanej či hybridnej forme vzdelávania aj mimo situácií, ktoré vedú k mimoriadnemu prerušeniu školského vyučovania podľa písm. a) ods. 8 § 150 Zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Hybridné vzdelávanie
Hybridné vzdelávanie, o ktorom členovia Sektorovej rady rokovali, je taký typ vzdelávania, ktoré umožňuje kombinovanie, alebo miešanie viacerých jednotlivých spôsobov vzdelávania, t. j. pre doručenie obsahu vzdelávania, sa kombinuje osobný spôsob, doplnený o elektronické média, digitálne platformy, platformy hromadného vzdelávania (MOOC) alebo iné, resp. práve kombinácia viacerých spôsobov.
Hybridné vzdelávanie by ako koncept mohlo byť použité pri nových trendoch vzdelávania, ako je napr. gamifikácia vzdelávania a to práve tým, že virtuálna hra by vytvorila žiakom/študentom prostredie, scenár a základné parametre, kým reálne tímy by diskutovali o možnostiach reakcie na vzniknutú simulovanú situáciu so svojím učiteľom vo fyzickom alebo online priestore.
Digitálne a komunikačné zručnosti
Tento prístup prezentuje aj záverečná správa Európskej komisie: Skills for Industry – Curriculum Guidelines 4.0, na ktorú poukázal Juraj Ťapák. Podporu hybridnému vzdelávaniu vyjadrila aj členka Sektorovej rady z prostredia zamestnávateľov Martina Havrilová. Poukázala na dokument Education Reimagined: The Future of Learning, ktorý publikovala spoločnosť Microsoft a kde argumentuje paradigmatický posun od dištančného vzdelávania práve k vzdelávaniu hybridnému.
Ako už býva v Sektorovej rade pravidlom, holistický prístup k téme umožnil vrátenie sa k prvým prezentáciám zasadania, ktoré sa venovali Sektorovej stratégii rozvoja ľudských zdrojov. Špecificky k opatreniam na podporu digitálnych a komunikačných zručností, kde celý cyklus uzavrela Martina Le Gall Maláková s poukázaním na časti materiálu OECD: Future of Education and Skills 2030, ktoré sa venujú budúcim zručnostiam.
Na záver
Zdá sa tak, že popri tvorbe Národných štandardov zamestnaní, zapájaniu sa do tém pre tvorbu slovenského Plánu obnovy a strategických dokumentov v rámci materiálu Práca 4.0 budú mať členovia Sektorovej rady v nastávajúcej jeseni plné ruky práce aj pri témach vzdelávania a riešení iných celospoločenských výziev.
.