Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov Sektorovej rady pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo

Hutníctvo a zlievarenstvo na Slovenku patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Rozloženie surovinových zdrojov a geopolitické vplyvy prispeli k vzniku tradícií a k formovaniu pracovnej sily s vysokou odbornosťou a manuálnou zručnosťou. V procese geopolitických zmien, sektor reagoval prostredníctvom transformácie vlastníckych vzťahov v podobe investícií do modernizácie výrobných a obslužných procesov. V súčasnosti je schopný svetovej konkurencie, tak v strojnom vybavení, v automatizovaných výrobných procesoch, v kvalite výroby ako aj v spoľahlivosti dodávok.

Z rudy, koncentrátov rudných minerálov a separovaných druhotných materiálov hutníci vyrábajú oceľ, kovy, ich zliatiny a rôzne hutnícke polotovary a výrobky. Výroba surového železa, ocele a neželezných kovov (hliníka, medi a pod.) je spojená s vysokou spotrebou materiálov a energií. V nasledujúcom období ovplyvní hutníctvo významným spôsobom aj digitalizácia, robotizácia a automatizácia, ktoré výrazne prispievajú k zvýšeniu nárokov na odbornosť personálu. Ekonomika SR má dlhodobo jedny z najvyšších jednotkových energetických nákladov v EÚ (podiel platieb za elektrinu a iné energie na pridanej hodnote výrobcov a exportérov). Odberatelia energií v priemysle podľa Eurostatu (2020) majú druhú najvyššiu cenu elektrickej energie spomedzi krajín EÚ.

Zníženie emisií

Oceliarsky priemysel podporuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a s tým súvisiace zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 %. Proces dekarbonizácie je však finančne náročný a úplné odbúranie uhlíkových emisií si vyžiada prevratné technológie, ktoré dnes ešte nepoznáme. Sektor si napriek tomu stanovil ambíciu znížiť svoje emisie CO2 do roku 2030 o 30 % v porovnaní s rokom 2018 (= 55 % v porovnaní s rokom 1990).  V rámci Európskej únie sa pripravuje alebo realizuje viac ako 50 oceliarskych projektov, ktoré majú dosiahnuť tento ambiciózny cieľ. Bude na to potrebných 150 TWh elektriny ročne, z toho polovica bude na výrobu 1,7 milióna ton vodíka. V období rokov 2021 až 2030 si to podľa odhadov vyžiada kapitálové investície v objeme 25 miliárd EUR a operačné náklady vo výške 45 miliárd EUR.

Zníženie karbónovej stopy

Sektor na úspešnú transformáciu potrebuje stabilný a stimulujúci regulačný rámec a efektívny systém podpory investícií do inovácií a ich zavádzania. Ďalej potrebuje dostupný a  dostatočný objem nízkouhlíkovej energie za konkurencieschopné ceny, stimuly pre vytváranie trhov pre zelené materiály a garanciu podmienok na podnikanie porovnateľných s konkurenciou v tretích krajinách, ktoré aspoň zatiaľ nemajú podobné ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Od dekarbonizácie oceliarskeho priemyslu pritom priamo závisí aj úspech prechodu na bezuhlíkovú výrobu ďalších priemyselných odvetví, akými sú doprava, či energetika.​​​

Konkurenčné nevýhody

Hutníctvo na Slovensku, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie, je nútené dodržiavať prísne ekologické štandardy vyplývajúce z príslušných nariadení Európskej komisie, ktorých dôsledkom sú vysoké investičné a prevádzkové náklady výrobných zariadení  a technológií. V tomto zmysle ide o konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s producentami v iných štátoch, ktorí nie sú pri hutníckej výrobe viazaní EÚ normami týkajúcimi sa emisií.

Je to jeden z hlavných argumentov, prečo by vláda SR mala z Plánu obnovy a odolnosti, ale aj iných dostupných zdrojov a nástrojov podporiť investície do inovácií v tomto priemyselnom odvetví za účelom zefektívnenia spotreby energií, optimalizácie procesov, produktových inovácií a rastu produktivity práce.

V opačnom prípade aj vzhľadom na vysoké ceny energií, ktoré sú v EÚ tlačené nahor aj vplyvom dekarbonizácie (náklady na emisné povolenky, podpora obnoviteľných zdrojov energie, a pod.), prestane mať podnikanie v hutníctve ekonomické opodstatnenie a Slovensko, tak ako aj Európska únia, sa vystaví riziku straty tohto sektora strategického významu a s ním spojených pracovných miest.

Opatrenia

Jedným z možných riešení  je aj zavedenie tzv. cezhraničného uhlíkového vyrovnávacieho mechanizmu (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM), ktorý by sa aplikoval na dovoz tovarov do EÚ z tretích krajín, ktoré majú vyššiu emisnú stopu pri výrobe ako porovnateľné európske výrobky. Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ by mali zamedziť riziku „úniku uhlíka“ (tzv. carbon leakage). Táto situácia nastáva, keď výrobné spoločnosti presúvajú svoju výrobu mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia.

Tento mechanizmus bol už pre vybrané pilotné sektory v podobe návrhu zverejnený Európskou komisiou, jeho finálny návrh je však stále v legislatívnom procese a hutníci v ňom požadujú viaceré zmeny, najmä týkajúce sa jeho koexistencie so súčasnými nástrojmi ochrany ohrozených odvetví, ako je bezplatná alokácia emisných kvót vo výške referenčných hodnôt (benchmarkov).  

Inovačné trendy

V nasledujúcom období ovplyvní hutníctvo významným spôsobom aj digitalizácia, robotizácia a automatizácia, ktoré výrazne prispievajú k zvýšeniu nárokov na odbornosť personálu. Tieto vplyvy smerujú k vyšším nárokom na znalosti a zručnosti jestvujúcich povolaní, ako aj k vzniku nových povolaní potrebných pre nové technológie. Výrazne sa prejavuje potreba podpory vzdelávania a inovácií v oblasti nízko uhlíkových technológií a efektívnom využívaní zdrojov. Udržanie konkurenčnej výhody v podobe kvalifikovaného personálu s tradičným hutníckym fortieľom si bude vyžadovať aj naďalej podporu zvyšovania kvalifikácie pracovníkov a rovnako aj vytvorenie priestoru pre potrebnú rekvalifikáciu.

Vzdelávanie

Naše systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia brať do úvahy rýchlo sa meniaci vývoj v tejto oblasti a byť schopné na trhu práce predvídať a poskytovať potrebné vedomosti a zručnosti pre pracovníkov sektora. V strednom školstve bude kľúčové upevniť a rozvíjať duálny systém vzdelávania tak, aby adekvátne reagoval na dynamicky sa meniace podmienky na trhu práce v súvislosti s technologickými zmenami a vznikom nových a reprofilizovaných povolaní.

Praktické skúsenosti získané v reálnych výrobných podmienkach už počas štúdia majú výrazný vplyv na uplatnenie absolventov, ale hlavne prinášajú zamestnávateľom okamžité nasadenie nových zamestnancov, bez potreby zdĺhavého úvodného zaškoľovania. Vysoké školstvo je potrebné užšie prepojiť so zamestnávateľmi povinnou odbornou praxou, aby absolventi univerzít už počas štúdia získali okrem teoretických poznatkov aj praktické skúsenosti.

Transformáciou musí prejsť aj systém celoživotného vzdelávania, aby pružne reagoval na zmeny na trhu práce a vedel zabezpečiť rekvalifikáciu súčasných zamestnancov na nové a reprofilizované povolania.

Postavenie

Výroba a spracovanie kovov patrí k dôležitým segmentom hospodárstva Slovenskej republiky. Z hľadiska zamestnanosti a produkcie sa radí medzi významné odvetvia priemyselnej výroby a v jednotlivých regiónoch zamestnáva 24 000 zamestnancov. Každé pracovné miesto v hutníckom priemysle vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach.

Sektorová stratégia

V súčasnosti sa Sektorová rada pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo v rámci Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR prioritne venuje zásadným vplyvom na ľudské zdroje v uvedených oblastiach. Pre účel zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily na realizáciu týchto výziev vypracovala sektorová rada Stratégiu rozvoja ľudských zdrojov. Ako nevyhnutná sa nám javí podpora zvýšenia záujmu mladých ľudí o vzdelávanie v technických odboroch a zvyšovanie kvality vzdelávania v technických smeroch.

Tu vzniká priestor aj na podporu zvýšenia podielu žien na technickom vzdelávaní s ich následným uplatnením v súčasných, ale aj v nových povolaniach sektora. Úspešnosť zavádzania nových progresívnych technológií v sektore a naplnenie legislatívnych a environmentálnych cieľov, sú výrazne podmienené ustálením podnikateľského prostredia, silnou podporou výskumu, vývoja a inovácií v tejto oblasti a zvýšenou podporou vzdelávania a rozvoja pracovnej sily.

Produkty

Sektor vyrába produkty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré nachádzajú uplatnenie v automobilovom, obalovom, elektrotechnickom, spotrebnom, stavebnom a chemickom priemysle, ale aj v zdravotníctve, potravinárstve a poľnohospodárstve. Odlievané výrobky veľmi úspešne nahrádzajú súčasti, vyrábané zváraním alebo obrábaním z hutníckych polotovarov, čo umožňuje vyrobiť veľmi zložité dielce pre najrôznejšie odvetvia. Netradičné zlievarenské výrobné postupy a nové inovatívne technológie (rheocasting, 3D tlač a pod.) predstavujú významné príležitosti pre uplatnenie sektora na globálnych trhoch.

Výrobky z kovov a ich zliatin v sebe prinášajú možnosť opakovanej recyklácie, čo vytvára významnú výhodu pri napĺňaní ekologických a environmentálnych cieľov. Pred nami je významné obdobie plné výziev pre oblasť hutníctva, zlievarenstva a kováčstva. Kľúčové bude efektívne využiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a iných zdrojov ako unikátnu príležitosť financovania inovatívnych technológií potrebných pre udržateľnosť aj tohto odvetvia.

Vízia

Dejiny pokroku ľudstva sa spájajú s poznaním, spracovaním a použitím kovov (doba medená, bronzová, železná). Hutníctvo, zlievarenstvo a kováčstvo je tu teda už od nepamäti a výzvou našej generácie je spracovanie a využitie kovov so zreteľom na udržateľnú spotrebu a výrobu tak, aby sme dosiahli účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie, ako aj zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie iných vplyvov na životné prostredie. Chceme vyrábať hutnícke výrobky tak, aby sa čo najmenej poškodzovalo životné prostredie, aby mali budúce generácie k dispozícii dostatok zdrojov. Zároveň je potrebné uspokojiť základné potreby spotrebiteľov v oblasti tovarov a služieb a tiež zlepšiť kvalitu života.

Na stiahnutie

Najdôležitejšie informácie zo Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo do roku 2030 sú zhrnuté v bulletine.

Sponzori

Aktivity pri tvorbe SSRĽZ boli realizované v rámci Národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“, v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.