Situácia na trhu práce je priaznivá aj napriek konfliktu na Ukrajine

Prinášame vám rozhovor s naším projektovým manažérom ISTP Pavlom Hudecom na aktuálne témy z oblasti trhu práce.

• Ako ovplyvnila vojna na Ukrajine slovenský pracovný trh?

Dočasné útočisko na Slovensku získalo viac ako 80 000 utečencov z Ukrajiny. Miera evidovanej nezamestnanosti sa aktuálne pohybuje na úrovni 6,35 percent a klesá už štvrtý mesiac. Počet voľných pracovných miest rastie, Ústredie práce ich eviduje viac ako 80 000 a tak v súčasnosti nemožno povedať, že by vojna na Ukrajine negatívne ovplyvnila slovenský trh práce. Jarná prognóza Európskej komisie, ktorá zohľadnila už aj vojnový konflikt na Ukrajine, konštatuje, že situácia na trhu práce bude priaznivá aj napriek vojnovému konfliktu či inflácii.

• Ktoré sektory prijímajú, respektíve majú záujem o zamestnancov z Ukrajiny?

Na našom pracovnom portáli Internetový sprievodca trhom práce (ISTP.sk) majú zamestnávatelia možnosť označiť, či je ich inzerovaná pracovná ponuka vhodná aj pre ukrajinských uchádzačov o prácu. Aktuálne ide o viac ako 10 000 pracovných ponúk vhodných aj pre Ukrajincov. Najviac voľných pracovných miest je v pracovných oblastiach strojárstvo vrátane výroby motorových vozidiel (3300), technické a manuálne prierezové zamestnania (1600), stavebníctvo (1100), IT a telekomunikácie (1000) a gastronómia (900).

Zo zamestnaní ide predovšetkým o operátorov v strojárskej výrobe, pomocných pracovníkov, montážnych pracovníkov elektrických a elektronických zariadení, manipulačných pracovníkov, nosičov a vodičov.

Najviac vhodných ponúk aj pre Ukrajincov je v Bratislavskom (2100), Trnavskom (1900) a Nitrianskom kraji (1500). Z okresov ide o Bratislavu, Nitru, Trnavu, Galantu a Košice.

Najčastejšie sa od ukrajinských uchádzačov o prácu vyžaduje stredné odborné vzdelanie a základné vzdelanie. Zamestnávatelia v inzerátoch ponúkajú Ukrajincom hlavne pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitú dobu.

• Sú ponúkané mesačné mzdy, benefity, spôsob práce a podobne, pre našich východných susedov rovnaké, ako pre Slovákov?

Ukrajinskí štátni príslušníci, pracujúci na Slovensku, poberali v roku 2021 priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 223 eur, čo je o 161 eur menej ako celoslovenský priemer. Tento rozdiel je možné do značnej miery pripísať ich väčšiemu zastúpeniu v slabšie odmeňovaných zamestnaniach. Pri porovnaní miezd na rovnakej pozícii u rovnakého zamestnávateľa, kde pracuje minimálne 10 zamestnancov z Ukrajiny a 10 domácich zamestnancov, rozdiel v ich priemernom zárobku bol 1,05 percent v neprospech ukrajinských štátnych príslušníkov a v prípade mediánu mzdy bol rozdiel opačný, 0,75 percent v prospech ukrajinských štátnych príslušníkov. Celkový rozdiel v odmeňovaní ukrajinských štátnych príslušníkov v porovnaní s celkovým odmeňovaním na Slovensku bol spôsobený najmä mierne odlišnou štruktúrou vykonávaných zamestnaní. Na úrovni konkrétnych pracovných pozícií boli minulý rok Ukrajinci odmeňovaní rovnako ako domáci zamestnanci. Obsadzovali najmä pracovné miesta v dlhodobo nedostatkových profesiách alebo miesta neatraktívne u domáceho obyvateľstva.

• Majú Ukrajinci záujem sa u nás zamestnať?

Z nedávneho online a telefonického prieskumu, ktorý realizovala naša spoločnosť TREXIMA Bratislava na vzorke 450 ukrajinských uchádzačov o prácu a 300 zamestnávateľov, vyplynulo, že 20 percent zo zaregistrovaných Ukrajincov na portáli ISTP.sk už kontaktoval zamestnávateľ s ponukou práce na Slovensku, 78 percent z nich prácu stále aktívne hľadá, alebo na prvý kontakt stále čaká a iba 2 percentá respondentov zatiaľ nemajú záujem pracovať.

43 percent Ukrajincov by na Slovensku prijalo akúkoľvek prácu a 4 percentá majú záujem podnikať. Najväčší záujem majú ukrajinskí respondenti o pozície pomocník v kuchyni, administratívny pracovník, sociálny pracovník, operátor vo výrobe, upratovačka alebo učiteľ.

Prieskum tiež odhalil, že 36 percent ukrajinských respondentov nevedelo určiť pozitívnu skúsenosť pri hľadaní práce na Slovensku. Naopak, 33 percent z nich vyzdvihlo dostatočný počet pracovných ponúk na pracovných portáloch, pomoc rodiny alebo známych (23 percent), pomoc neznámych slovenských občanov či dobrovoľníkov (20 percent) a služby úradov práce (5 percent).          

• Globalizácia je v dnešnej dobe aktuálnou otázkou, ľudia migrujú, usádzajú sa v iných krajinách. Je Slovensko pre niektorých cieľovou stanicou? Aký veľký záujem zahraničných kandidátov evidujete na slovenskom pracovnom trhu?

Náš prieskum ukázal, že z oslovených respondentov plánuje zostať na Slovensku aj po ukončení vojny 56 percent, 41 percent sa plánuje vrátiť na Ukrajinu a 3 percentá Ukrajincov považuje svoj pobyt na Slovensku za prechodný a budú sa presúvať do inej krajiny. Od Ukrajincov, ktorí ostanú na Slovensku, možno očakávať, že sa budú chcieť začleniť do spoločnosti a nájdu si prácu. Za najväčší problém pri hľadaní práce na Slovensku považujú jazykovú bariéru, nedostatok vhodných pracovných ponúk na pracovných portáloch, nedostatok informácií, kde možno pracovné ponuky vyhľadávať, nespĺňanie požiadaviek zamestnávateľov, problémy s ubytovaním a nedostatočné možnosti umiestnenia detí v školských zariadeniach. Prácu si na Slovensku našlo zatiaľ okolo 6 000 odídencov z Ukrajiny (údaj z mája).

Mnohí z Ukrajincov, ktorí môžu pracovať, sa aktuálne nevedia zamestnať kvôli jazykovej bariére. Ústredie práce ponúka možnosť získať finančný príspevok na kurz slovenského jazyka prostredníctvom projektu Pomáhame odídencom. Cieľom je pomôcť odídencom z Ukrajiny plnohodnotne sa začleniť do pracovného života. Príspevok možno získať aj na iné jazykové alebo počítačové kurzy, výnimku tvoria kurzy zamerané na získanie vodičského oprávnenia skupiny B.

• Ľudia sa boja, že pre príval Ukrajincov prídu o svoje pracovné miesta. Ide len o zbytočný chaos alebo je dôvod sa báť?

Aktuálne údaje o vývoji miery nezamestnanosti či počte voľných pracovných miest ukazujú, že nie je dôvod sa báť. Odídenci z Ukrajiny zatiaľ obsadzujú pracovné miesta, ktoré sa dlhodobo nedarí obsadiť slovenskými uchádzačmi. Väčšina pracujúcich sú ženy v strednom veku. Ukrajinskí uchádzači o prácu zatiaľ obsadzujú predovšetkým nižšie a stredne kvalifikované pozície, ako napr. montážny pracovník v strojárskej výrobe, upratovačka, pomocník v kuchyni alebo skladník. Pri týchto pozíciách nehrá veľkú rolu jazyková bariéra alebo uznávanie dokladov. V nasledujúcom období sa však očakáva posun odídencov aj na vyššie kvalifikované pozície.

• Zmenili sa požiadavky zamestnancov na pracovné prostredie s príchodom pandémie?

Veľa slovenských firiem vplyvom pandémie digitalizovalo omnoho rýchlejšie ako sa očakávalo, do pracovného života vstúpil intenzívne home office, začali sa využívať zdieľané pracoviská a mnohé nástroje spájajúce zamestnancov na opačných koncoch republiky. Zamestnávatelia zistili, aké sú možnosti koordinácie práce na diaľku, kto nový štýl zvláda a kto nie. V súčasnosti je možno sledovať dva extrémy, tzv. samotárov, ktorí odmietajú návrat do práce, chcú zostať v domácom prostredí a stránia sa sociálnym kontaktom. Druhý extrém predstavuje skupina zamestnancov, tzv. vyhorení home officeom, ktorí privítali možnosť vrátiť sa na svoje pracoviská a do pracovných kolektívov. Je veľmi náročné pre manažérov nájsť vhodný kompromis medzi opätovnými sociálno-pracovnými vzťahmi a novodobými online nástrojmi.  Medzi najčastejšie požiadavky zamestnancov patria – efektívnejšie nastavenie pracovného času, rýchlejšie internetové pripojenie, zdieľanie nákladov na prácu z domu, častejšie využívanie home office, zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. Začína sa nám objavovať aj fenomén záujmu o ďalšie vzdelávanie, čo je dobrá perspektíva pre Slovensko.

• Ekonomická situácia nie je ani náhodou ružová, zväzuje nás inflácia a stále rastúce ceny všetkých komodít. Evidujete vyššie mzdové požiadavky kandidátov na prácu?

Pred rokom bola priemerná výška základnej nástupnej zložky mzdy v hrubom (bez odmien alebo príplatkov) 987 eur. Údaj vychádza z inzerátov na portáli ISTP.sk so štandardným pracovným pomerom na neurčitý čas alebo určitú dobu. V súčasnosti je to nad 1 100 eur.

Uchádzači o prácu dostanú najvyššiu nástupnú mzdu, ak si nájdu prácu v oblastiach IT a telekomunikácie (1750 eur, minulý rok bol priemer 1668 eur), zdravotníctvo (1400 eur, minulý rok 1300 eur) či manažment, podnikové financie, účtovníctvo, kontrola a štatistika (1350 eur, minulý rok 1292 eur).

• Aké benefity vyžadujú Slováci od svojich zamestnávateľov a čo je dnes u nás štandardom?

Podľa údajov z Informačného systému o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku významnými benefitmi na Slovensku sú služobné vozidlo využívané aj na osobné účely a možnosť zvyšovania kvalifikácie, ktoré poskytuje viac ako 13 percent, resp. 11 percent zamestnávateľov. Ďalšími benefitmi sú predaj vlastných výrobkov so zľavou, zapožičanie techniky na súkromné účely alebo lekárske prehliadky nad rámec zákona.

Z ponúkaných benefitov, ktoré sú uvádzané v pracovných inzerátoch na portáli ISTP.sk, prevládajú dovolenka nad rámec Zákonníka práce, zabezpečenie ubytovania, zvýhodnené príspevky na stravovanie, príspevky do 3. piliera, príspevky zo sociálneho fondu na regeneráciu, rekreáciu, odmeny pri výročiach a pod.

Pri pozíciách, ktoré sa zamestnávateľom nedarí dlhodobejšie obsadiť (napr. vodiči, zdravotníci, operátori v strojárskej výrobe), sa do popredia dostávajú aj náborové bonusy.

• Pri otázke pracovného prostredia sa neustále rieši home office, hybridná práca či flexibilná pracovná doba. O aký typ práce je v súčasnosti väčší záujem?

V niektorých odvetviach, ako napr. IT a telekomunikácie; administratíva; finančné a poisťovacie služby, sa už počas pandémie začali ponúkať flexibilnejšie hybridné formy práce (napr. 3 dni v práci, 2 dni home office), ale na Slovensku platí, že asi 70 percent pracovných miest nie je možné vykonávať z domu (zamestnanci v priemysle, stavebníctve, doprave, obchode a pod.).

Delené pracovné miesto či domácka práca sa využíva u menej ako 1 percenta zamestnávateľov. Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Domácku prácu si však nemožno zamieňať s home officeom, pri prvom ide o dlhodobý (pravidelný) výkon práce z domácnosti, pri druhom skôr o krátkodobý výkon práce z domácnosti, hoci home office ako taký naša legislatíva nepozná. Nevieme tak napr. povedať, v akej miere narástol home office počas pandémie, keďže oficiálne sa sleduje iba domácka práca definovaná podľa legislatívy.

Vo vybraných odvetviach môže pri voľbe pracovného miesta zohrať úlohu benefit typu práca z domu alebo flexibilná pracovná doba, ale zamestnanci, ktorí dlhodobo pracovali kvôli pandemickým opatreniam z domu, tvrdia, že to z dlhodobého hľadiska nie je úplne ideálne. Chýba hlavne osobný kontakt s kolegami a klientmi, nižšia možnosť zdieľania nápadov, znižuje sa spolupatričnosť k firme, taktiež pre nových kolegov je oveľa náročnejšie zapadnúť do existujúceho kolektívu. Ďalšou negatívnou stránkou práce z domu môže byť nedostatočné technické a priestorové vybavenie či zvýšené náklady na energie. Naopak plusom je viac voľného času, ktorý zamestnanec získa tým, že nemusí cestovať do práce a pri dnešných cenách pohonných hmôt poteší aj úspora nákladov na cestovanie. Ako najlepšia možnosť riešenia aktuálnej situácie sa ukazuje práca v hybridnom režime, čo využívajú aj veľké spoločnosti, ako napr. Google, Facebook alebo Twitter. Viaceré štúdie potvrdzujú, že budúcnosť práce spočíva v hybridnom nastavení výkonu práce.

• V ktorom sektore vnímate najväčší dopyt po zamestnancoch, a naopak, kde najmenší?

Zamestnávatelia na portáli ISTP.sk ponúkajú pracovné miesta predovšetkým v oblastiach strojárstvo vrátane výroby motorových vozidiel, technické a manuálne prierezové zamestnania, stavebníctvo, obchod, marketing a reklama a gastronómia.

Zamestnávatelia potrebujú obsadiť hlavne montážnych pracovníkov (operátorov) v strojárskej výrobe, pomocných pracovníkov vo výrobe, montážnych pracovníkov elektrických a elektronických zariadení, čašníkov a someliérov a vodičov nákladných automobilov a kamiónov. Zo špecialistov a odborných pracovníkov sú vyhľadávaní finanční a investiční poradcovia a agenti, systémoví analytici, vývojári softvéru, špecialisti v ošetrovateľstve a odborní pracovníci v oblasti predaja poistenia.

Pracovná oblasť doprava sa minulý rok vyznačovala pracovnými ponukami, ktoré bolo najťažšie obsadiť slovenskými uchádzačmi o prácu.

Medzi pracovné oblasti, ktoré sú v menšej miere inzerované cez portál ISTP.sk, patria ťažba a úprava surovín, geológia; vodné hospodárstvo a vodárenstvo; celulózo-papierenský priemysel; sklárstvo, keramická výroba, výroba stavebných a žiaruvzdorných materiálov a obuvníctvo a spracovanie kože.

• Prax bez štúdia, alebo štúdium bez praxe? Večný problém absolventov, ktorí disponujú vysokým vzdelaním, ovládajú jazyky, no nemajú prax. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti, no nie až tak vysoké vzdelanie. Po akých kandidátoch je väčší dopyt? Miznú v súčasnosti tieto rozdiely?

Na našom portáli ISTP.sk až 58 percent inzerátov nemá uvedenú požiadavku na odbornú prax, resp. je uvedená možnosť bez požiadavky na odbornú prax. Pri zvyšných inzerátoch je uvedená požadovaná odborná prax aspoň 1 rok. Naša spoločnosť TREXIMA Bratislava realizuje pod koordináciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Národný projekt Sektorovo riadené inovácie, v rámci ktorého funguje 24 sektorových rád. Stovky expertov v rámci tohto projektu riešia, okrem množstva iných výziev, otázku uznávania kvalifikácií dosiahnutých mimo formálneho systému vzdelávania. Európsky trend smeruje k tomu, že dosiahnuté formálne vzdelanie a vedomosti a zručnosti získané praxou sa budú časom vyrovnávať. Podstatné bude to, čo človek vie ponúknuť zamestnávateľovi prakticky, nie to, čo má napísané na diplome. Samozrejme, že regulované zamestnania, ako sú zdravotné sestry, lekári, právnici, učitelia, veterinári a pod. ostávajú späté so systémom formálneho vzdelávania, kde sa experti zo sektorových rád snažia identifikovať tie inovácie a vývojové trendy, ktoré musia byť zohľadnené v obsahu vzdelávania na stredných a vysokých školách.