Stredoškolák – technik zarobí viac, ako mnoho vysokoškolákov
Mzdy niektorých odborníkov so stredoškolským vzdelaním výrazne presahujú hranicu 1000 eur.
Výrazne vyššie mzdy ako rovesníci a nadpriemerná uplatniteľnosť na trhu práce. To čaká absolventov stredných škôl technických smerov. V porovnaní s mladými, ktorí skončia spoločensky alebo všeobecne zamerané odbory, sú na tom lepšie. „Dosahujú nižšiu mieru nezamestnanosti, vyššiu optimálnosť vykonávanej profesie a dopyt zamestnávateľov po týchto absolventoch zaznamenáva rastúce tendencie,“ hovorí Ivan Láska, expert úseku štatistiky a prognózovania spoločnosti TREXIMA Bratislava.
Mzdy stredoškolákov, ktorí absolvovali technické odbory v súčasnosti presahujú aj sumu 1000 eur mesačne v hrubom. „Týka sa to napríklad odborov hutník operátor, strojárstvo, mechanik nastavovač, polytechnika, elektrotechnika, mechanik – mechatronik či elektromechanik,“ konkretizuje Ivan Láska.
Ich zárobky sú tak v mnohých prípadoch nielen nad priemernou mzdou na Slovensku, ale aj nad priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných absolventov odborov, po ktorých je nižší dopyt na trhu práce. Napríklad vysokoškolskí absolventi dejín a teórie umenia, sociálnej práce, etnológie či muzeológie a ďalších majú výrazne nižšie mzdy.
„Technické zameranie je na trhu práce „in“. A nie je to len klišé. Rastúci dopyt po stredoškolských absolventoch technických smerov zo strany zamestnávateľov a dlhodobejší pokles záujmu študentov o tieto smery tlačí ich mzdy nahor. Je to len prirodzeným dôsledkom trhového mechanizmu, keď dopyt zamestnávateľov prevažuje nad ponukou pracovnej sily. Ďalšími logickými dôsledkami je aj ich nízka miera nezamestnanosti a optimálnosť vykonávanej profesie vzhľadom na vyštudovaný odbor vzdelania. Týchto absolventov si totiž spoločnosti často vytipujú už počas ich štúdia.“ vysvetľuje expert na štatistiku a prognózovanie.
Zamestnanci so stredoškolským vzdelaním s najvyššími mzdami
| Vyštudovaný odbor vzdelania zamestnanca | Priemerná hrubá mesačná mzda v roku 2015 |
| prevádzka strojov a zariadení | 1 306 € |
| hutník operátor | 1 272 € |
| hutníctvo – výroba kovov | 1 213 € |
| doprava – prevádzka a údržba cestných vozidiel | 1 178 € |
| polygraf | 1 172 € |
| mechanik číslicovo riadených strojov | 1 123 € |
| strojárstvo – hydraulické systémy | 1 120 € |
| mechanik elektronik | 1 118 € |
| hospodárska informatika | 1 117 € |
| mechanik silnoprúdových zariadení | 1 108 € |
| polytechnika | 1 106 € |
| mechanik nastavovač | 1 102 € |
| tlačiar na polygrafických strojoch | 1 095 € |
| elektrotechnika – elektrické stroje a prístroje | 1 094 € |
| grafik tlačových médií | 1 082 € |
| strojárstvo | 1 081 € |
| lakovník | 1 057 € |
| elektromechanik | 1 057 € |
| technik v elektrotechnike | 1 055 € |
| mechanik – mechatronik | 1 052 € |
Zdroj: Informačný systém o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty TREXIMA Bratislava
Vysvetlivka: Ide o zamestnancov pracujúcich na plný úväzok bez rozlíšenia roku ukončenia štúdia
Napriek preukázateľne nadštandardným zárobkom si viac ako tretina žiakov na štúdium vyberie gymnázium alebo obchodnú akadémiu. Dôvodom je vidina následného pokračovania na vysokej škole a lepšieho potenciálu na trhu práce do budúcnosti. Približne dve tretiny gymnazistov a polovica absolventov obchodných akadémií pokračuje na vysoké školy.
Štatistiky však ukazujú, že 7 až 9 tisíc takýchto absolventov smeruje po skončení strednej školy priamo na trh práce a nie na vysokú školu. Až štvrtina absolventov gymnázií nepokračujúcich na vysokú školu ostáva v nezamestnanosti rok po ukončení štúdia. Ani po dvoch rokoch si nedokáže nájsť stabilnú prácu celkovo 13 percent. Údaje spoločnosti TREXIMA Bratislava ukazujú, že pri absolventoch obchodných akadémií je to ešte horšie. Tretina z nich si nenachádza prácu v priebehu jedného roka a 15 % nemá také šťastie ani počas 2 rokov od absolvovania školy. Títo mladí ľudia tak majú výrazný problém nájsť si uplatnenie na trhu práce. „Napríklad pri elektromechanikoch sú čísla výrazne lepšie, 8 % z absolventov ostáva v nezamestnanosti jeden rok od ukončenia štúdia a menej ako 5 % dva roky,“ spresňuje Ivan Láska.
Napriek tomu, záujem o technické stredoškolské smery stále nezaznamenáva výraznejší rast. Podľa Ivana Lásku za to môže predovšetkým slabá informovanosť verejnosti o tom, čo sa reálne deje na trhu práce a aké sú trendy a perspektívy do budúcnosti. Predpoklad, že vysokoškolské vzdelanie znamená lepšie uplatnenie na trhu práce považuje expert na štatistiku za chybný. „V časoch, keď približne každý štvrtý zamestnaný absolvent vysokej školy pracuje na pracovnej pozícii určenej pre stredoškolákov a viac ako polovica absolventov pracuje mimo vyštudovaného odboru vzdelania, je zrejmé, že vysoká škola nemusí automaticky znamenať lepšie uplatnenie“. Aj tu je ale potrebné rozlišovať. Trh práce je síce presýtený vysokoškolskými absolventmi niektorých spoločenských vied, ale chýbajú vysokokvalifikovaní technici.
„Prognózy vývoja na trhu práce ukazujú, že aj v budúcnosti bude prichádzať na trh práce viac vysokoškolských absolventov, ako trh práce potrebuje. Na druhej strane, nedostatok kvalifikovaných stredoškolákov bude stále viac rezonovať. Preto voľba perspektívneho stredoškolského odboru bude aj v budúcnosti prinášať lepšie uplatnenie absolventov, ako voľba vysokoškolského s nízkou perspektívou,“ uzatvára Láska.
Zdroje údajov a metodika: Informačný systém o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, ÚPSVaR, Národný projekt Prognózy vývoja na trhu práce v SR.
Spracoval: Ing. Ivan Láska, expert úseku štatistiky a prognózovania