Výzvy starnúcej spoločnosti v Maďarsku, Chorvátsku a v Slovenskej republike  

Starnutie populácie má zásadný vplyv na ekonomickú, sociálnu sféru a zdravie v spoločnosti, čo vyžaduje od tvorcov politík a zainteresovaných strán súdržné a koordinované kroky na riešenie z toho vyplývajúcich výziev. V rámci  medzinárodného projektu IntegrAGE (A practical approach to support the healthy adaptation and integration of 55+ workforce into the labour market/Praktický prístup na podporu zdravého prispôsobenia a integrácie pracovnej sily vo veku 55+ na trhu práce) sme začlenili krajiny, ktoré sú zapojené do projektu do klastrov a zadefinovali tzv. profily krajín, tzv. „Country Personas“ a to: 

• Klaster A – Nemecko, Rakúsko;  
• Klaster B – Česká Republika, Slovinsko;  
• Klaster C – Maďarsko, Chorvátsko, Slovensko;
• Klaster D – Srbsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina.  

Výstupy projektu IntegrAGE „Country-persona“ CLUSTER A až D sú dostupné na: https://interreg-danube.eu/projects/integrage/library?page=2.  

Krajiny boli kategorizované do klastrov na základe viacerých kvalitatívno-kvantitatívnych ukazovateľov. Následne boli spracované v rámci klastrov komplexné analýzy obsahujúce charakteristiky krajín v oblastiach: demografické trendy, dôchodkový systém, socio-ekonomická situácia, úroveň implementácie Age manažmentu, podmienky na trhu práce, zdravotný systém a „Well being“ (pocit zdravia, (duševná) pohoda, blahobyt). Z Analýzy klastra C – Maďarsko, Chorvátsko, Slovensko vyplývajú nasledovné zistenia, ktoré môžu poskytnúť praktické postrehy pre tvorcov politík, stakeholderov, manažérov organizácií, ktorí sa zaujímajú o riešenie výziev spojených so starnutím populácie a starnúcou pracovnou silou. 

Silné stránky starnúcej populácie v Maďarsku, Chorvátsku a na Slovensku   

„Silné rodinné väzby a tradície vzájomnej podpory medzi generáciami na Slovensku, v Maďarsku a Chorvátsku tvoria základ pre udržanie kvalitného života pre seniorov.“ 

Skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a životných podmienok prispieva k zvýšenej kvalite života a sociálnej stabilite  v uvedených krajinách. Existujúca sociálna infraštruktúra, zahŕňajúca zdravotnú starostlivosť a systém sociálnej podpory, predstavuje pevný základ pre ďalší rozvoj opatrení, ktoré by lepšie reagovali na potreby starnúcej populácie. Silné rodinné väzby a tradície podpory starších osôb zmierňujú dopyt po sociálnych službách. Dôchodkové systémy v týchto krajinách sú štruktúrované tak, že troj-pilierový dôchodkový systém poskytuje jednotlivcom rôzne možnosti zabezpečenia príjmu na dôchodok. Dobrovoľný tretí pilier podporuje tvorbu osobných úspor, ktoré môžu slúžiť ako doplnok k nízkym štátnym dôchodkom a zabezpečiť tak vyššiu finančnú stabilitu v starobe. Vysoké vlastníctvo nehnuteľností v regióne (93% Slovensko, 90.1% Maďarsko a 91.1 % Chorvátsko) poskytuje starším ľuďom finančnú bezpečnosť, čím pomáha znižovať riziko chudoby a zlepšovať ich životnú úroveň. 

Slovensko a Maďarsko zaznamenávajú pozitívne trendy v sociálnej podpore starších. Národné stratégie pre aktívne starnutie posilňujú zamestnateľnosť a produktivitu starších pracovníkov. Vysoké zapojenie neziskových organizácií do politických diskusií zabezpečuje ochranu práv starších osôb. Na pracovnom trhu rastie zamestnanosť osôb vo vekovej skupine 55-64 rokov, pričom sektory ako školstvo a zdravotníctvo zamestnávajú značné množstvo starších pracovníkov, čím reflektujú dopyt po ich cenných skúsenostiach. 

Univerzálne zdravotné pokrytie zabezpečuje prístup všetkým občanom k základným zdravotným službám, čo je kľúčové pre pohodu a zdravie starších. Rastúce povedomie o zdravotných problémoch a potrebách fyzickej a duševnej podpory pre starších prispieva k zlepšovaniu kvality života ako takého. Pozitívne trendy v stabilite príjmu a zamestnanosti taktiež posilňujú celkovú pohodu starších dospelých, čo vytvára priaznivé podmienky pre ich zdravé a aktívne starnutie. 

Slabé stránky starnúcej populácie  

„Vysoká miera predčasného odchodu do dôchodku a migrácia pracovníkov do zahraničia narúšajú rovnováhu medzi prispievateľmi a príjemcami v dôchodkovom systéme, čo zvyšuje riziko finančnej neudržateľnosti.“ 

Negatívne demografické trendy, ako je pretrvávajúca nízka pôrodnosť, prispievajú k starnutiu populácie a k úbytku pracovnej sily, čo brzdí hospodársky rast. Emigrácia mladých pracovníkov, najmä do západnej Európy, zhoršuje nedostatok pracovnej sily a znižuje počet aktívnych prispievateľov do dôchodkového systému. Okrem toho mnohé regióny zápasia s nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou starostlivosti o starších, čo vedie k preťaženiu zdravotných a sociálnych služieb. 

Vysoká závislosť od verejných dôchodkových systémov vytvára finančné zaťaženie, keďže ubúdajúci počet zamestnancov podporuje rastúci počet dôchodcov. Podstatné rozdiely v očakávanej dĺžke života medzi mužmi a ženami sťažujú plánovanie a riadenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. 

Nízke dôchodky sťažujú dôchodcom udržiavanie predchádzajúceho štandardu života. Vysoká závislosť na prvom pilieri štátneho dôchodkového systému, ktorý sa zakladá na aktuálnych príspevkoch, predstavuje riziko v prípade poklesu pracovnej populácie. Navyše vysoká emigrácia v týchto troch krajinách obmedzujú aktívnu pracovnú silu a tým aj počet prispievateľov do dôchodkových systémov. 

Vysoká miera predčasného odchodu do dôchodku v Chorvátsku a na Slovensku znižuje počet prispievateľov a zvyšuje počet príjemcov, čo zaťažuje systém. V Maďarsku navyše došlo k zrušeniu druhého piliera, čo spôsobilo, že mnohí dôchodcovia sú odkázaní výlučne na štátny dôchodok.  

Sociálno-ekonomická situácia je poznačená nízkymi dôchodkami, ktoré sú výrazne pod priemerom EÚ, čím sa vytvárajú obavy o príjmovú bezpečnosť dôchodcov, najmä v čase rastúcich životných nákladov a inflácie. Mnohé domácnosti čelia ťažkostiam s neočakávanými výdavkami, čo odráža obmedzené úspory a finančnú zraniteľnosť, najmä starších. 

Nízka flexibilita pracovných podmienok a diskriminácia starších pracovníkov sťažujú zabezpečenie zamestnania. Pričom starší zamestnanci a zamestnanci nad 45 rokov, čelia ťažkostiam pri hľadaní si zamestnania. V mnohých organizáciách absentuje systém (napríklad mentoring), ktorý by umožnil prenos vedomostí medzi staršími a mladšími zamestnancami, čo môže viesť k strate cenných skúseností.  

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sú viditeľné rozdiely, či už v kvalite ale aj dostupnosti, najmä medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Dlhé čakacie doby na vyšetrenia a nedostatok lekárov sú bežné, pričom verejné zdravotné systémy často zápasia s nedostatočným financovaním. Pohodu a zdravie starších osôb ovplyvňuje aj vysoká prevalencia chronických ochorení, ako sú kardiovaskulárne choroby a cukrovka, pričom nízka úroveň fyzickej aktivity a obmedzené príležitosti na cvičenie prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu. Psychické problémy – stres, depresia a úzkosť, sú na vzostupe a prístup k psychologickej podpore zostáva nedostatočný. Sociálna exklúzia a rastúca nerovnosť znižujú prístup k sociálnym a zdravotným službám. 

Príležitosti v súvislosti so starnutím populácie 

„Medzi príležitosti patrí aj využitie inovatívnych technológií  pre telemedicínu a ďalšie digitálne nástroje, ktoré podporia zdravotnú starostlivosť a nezávislosť seniorov.“ 

S narastajúcim starnutím populácie sa objavujú príležitosti, ktoré môžu prispieť k rozvoju ekonomiky a zlepšeniu životnej úrovne. Demografické trendy naznačujú, že reformy trhu práce môžu podnietiť neskoršie odchody do dôchodku a programy zvyšovania kvalifikácie pre starších pracovníkov, čím sa zabezpečí ich aktívna participácia. 

Rastúci dopyt po službách pre starších, ako sú zdravotná starostlivosť a wellness, ponúkajú príležitosti na rozšírenie podnikania v týchto sektoroch. Okrem toho, podpora rodinnej politiky, vrátane rodičovských dovoleniek a starostlivosti o deti, môže prispieť k zvýšeniu počtu narodení a udržaniu rovnováhy v populácii. 

Sociálno-politické opatrenia na podporu starších, ako sú asistencia pri bývaní a úprava dôchodkov, zlepšujú ich finančnú bezpečnosť. Zároveň investície do celoživotného vzdelávania a zvyšovania digitálnych zručností umožňujú starším pracovníkom zostať konkurencieschopnými na trhu práce. 

Zdravotná starostlivosť sa posúva k preventívnym programom, čo môže viesť k lepším zdravotným výsledkom a zníženiu chronických ochorení. Vzrastajúce povedomie o duševnom zdraví otvára dvere pre zlepšenie dostupnosti služieb v tejto oblasti, čím sa podporí celková pohoda starších dospelých. 

Tieto faktory, spolu s prístupom k financovaniu z EÚ na inovačné programy, predstavujú kľúčové ukazovatele, ktoré môžu významne ovplyvniť budúcnosť starnúcej populácie v regióne. Je nevyhnutné využiť tieto príležitosti na posilnenie socioekonomickej stability a kvality života všetkých generácií. 

Hrozby v oblasti starnutia populácie 

Starnutie populácie prináša výzvy pre sociálno-ekonomickú stabilitu a verejné financie. Jedným z hlavných rizík je dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý môže bez reformy zaťažiť verejné rozpočty. S narastajúcim počtom starších ľudí narastajú aj náklady na zdravotnú starostlivosť, čo môže preťažiť zdravotnícke zdroje a infraštruktúru. Navyše, starnúca pracovná sila a odchody do dôchodku bez dostatočnej náhrady môžu brzdiť ekonomický rast a znížiť národnú konkurencieschopnosť. 

Významným rizikom je aj sociálna nerovnosť, ktorá sa môže zhoršiť rozdielmi v prístupe k zdravotnej starostlivosti či dostupnosti služieb pre seniorov. S rastúcimi životnými nákladmi a obmedzenými možnosťami úspor môžu starší ľudia čeliť zvýšenému riziku chudoby. V tomto kontexte predstavuje digitálne vylúčenie pre staršie generácie ďalšiu hrozbu, keďže obmedzený prístup k digitálnym technológiám ich môže marginalizovať v modernom hospodárstve. 

Tieto výzvy si vyžadujú systémové riešenia, zamerané na podporu dôchodkového a zdravotníckeho systému, elimináciu vekovej diskriminácie a zabezpečenie spravodlivého prístupu k základným službám. 

Záver  

Starnutie populácie predstavuje komplexnú výzvu, ktorá zasahuje do ekonomiky, sociálnej stability a verejného zdravia. Aby sme zabezpečili udržateľnú budúcnosť, je nevyhnutné podporovať systémové reformy a vytvárať politiky, ktoré dokážu reagovať na demografické zmeny. Kľúčom je posilnenie medzigeneračnej spolupráce – starší ľudia sú nositeľmi cenných skúseností a zručností, ktoré môžu prispieť k vzájomnému obohateniu pracovného prostredia. 

Výzva pre zamestnávateľov a politických lídrov spočíva v podpore inkluzívneho pracovného trhu, kde sa starší pracovníci cítia potrební a motivovaní. Zároveň je potrebné zlepšiť prístup k vzdelávaniu a digitálnym zručnostiam pre seniorov, čo posilní ich uplatniteľnosť a kvalitu života. Táto spoločná iniciatíva nám umožní vytvoriť harmonickú spoločnosť, kde si generácie navzájom pomáhajú a podporujú, a prispievajú tak k riešeniu výziev, ktoré nás všetkých spájajú. 

Podpora zamestnanosti starších pracovníkov a ich lepší prístup k zručnostiam a vzdelaniu prinesú nielen individuálne benefity, ale zároveň posilnia celkovú ekonomickú stabilitu a produktivitu regiónu. 

Projekt je financovaný cez Interreg Program Dunajského regiónu 2021 – 2027.